Venujem sa single turistike od roku 2017. Považujem to za najlepší spôsob vyčistenia hlavy od pracovných problémov, osobných strastí a taktiež veľmi potrebnú inhaláciu čertsvého vzduchu. Nič tak dobre a kvalitne nenabije baterky mestského človeka, ako pobyt v prírode. Na túto životnú cestu ma naštartoval skvelý turistický zážitok, ktorý som zažil v našich veľhorách, ešte v roku 2016. Ukázal mi moju mužskú ješitnosť a zároveň nemohúcnosť v plnej kráse okamihu. Nechal som totiž rozvážnosť a duchaplnosť tam dole na parkovisku a vrhol sa v ústrety horským štítom. Nič netušiac, že si zo mňa v ten deň, urobia dobrý deň. Cherché la femme..
Napriek úžasnému dňu, naplnenému krásnym počasím aneopakovateľnými zážitkami som pochopil, že som mohol aj veľmi ľahko skončiť v rukách chlapcov z Horskej záchrannej služby, ktorí by ma znášali na nosidlách, či vrtuľníkom, dolu do údolia… Stačil zlý krok, zlý odhad, prepätie vnútornej sily a krásny deň by sa skončil veľmi zle…. Avšak, vďaka Bohu sa skončil viacmenej skvele…
Od toho času som začal k turistike pristupovať veľmi seriózne. Každý ďalší trek bol pre mňa študijným materiálom. Sledoval som skúsenejších na svojich trekoch, konzultoval som so skúsenejšími turistami. Radil som sa kamí ísť, kadiaľ ísť, čo si obliecť, čo si zbaliť, na čo sa pripraviť. Postupne v priebehu rokov, pribúdadlo v mojich skriniach čoraz viac turistického oblečenia, obuvi a výstroje na vysokohorské treky. Po ôsmich rokoch sú mojím mottom vety :
„Neexistuje pekné, alebo škaredé počasie, existuje len nevhodne oblečený a vystrojený človek. „
Do hôr sa chodí s úctou a pokorou voči prírode, faune, aj flóre. Nie je vôbec víťazom ten, kto dosiahne vysokohorský štít za každú cenu, ale ten, kto sa dokáže aj vrátiť v zdraví naspäť do doliny.
Je lepšie sa vrátiť z cesty, ak je príroda aj počasie proti vám, lebo hory tu budú ďalších sto rokov, ale vy už nemusíte byť, ak sa nechcete včas vrátiť..
Samozrejme vyložene škaredé počasie, ako sú orkány, lejaky, záchvaty Perinbaby, či Perúna, sú chvíľami, keď je mi najlepšie medzi štyrmi múrmi, lebo keď je trasa ako zrkladlo z ľadu, treba sedieť na zadku doma a nepokúšať Zubatú….
Tento blog je dôsledkom intervencie ľudí, ktorí dlho sledujú moje túlanie sa svetom na sociálnych sieťach. Už dlhší čas ma prehovárali, aby som dal týmto svojim komentovaným záberom a videám z prírody tento formát, aby sa k nim mohlo dostať ešte oveľa viac ľudí. Nerobím si v prírode selfie. Len veľmi výnimočne sa fotím v prírode, keď nie som sám a robím niekomu sprievodcu. Fotím najmä grandióznu krásu prírody a niekedy žasnem, koľko ľudí je za toto vďačných práve preto, že sa na tieto miesta z rôznych dôvodov nikdy nedostanú.
Ak tento účel naplní obsah tohto blogu, budem tomu rád. Budem to považovať za dobre investovaný čas a financie, pre potechu všetkých. 🙂
Kamzík Tatransko – Fatranský
Napsat komentář